Zdravotná karta u psychológa

Reaguji na 7catherine7:
A Ty nechceš léky, ale terapii...rozumím tomu dobře?

Reaguji na Venuše:
áno, pôvodne ma ani nenapadlo, že potrebujem antidepresíva, aj keď viem, že také niečo existuje, ale ako ma začala o tom presviedčať, tak som začala o tom uvažovať, času na nejakú terapiu mám do skúškového málo a keby mi tie lieky pomohli zabudnúť na zlé veci a aspoň ich potlačiť, tak by som to skúsila, aj ked tomu veľmi neverím

Já si taky nemyslím, že Ti léky pomohou zapomenout na nějaké zlé věci.
Ale jestli potřebuješ pomoct hned a rychle (do zkouškového) tak terapie je fakt na dlouhodobější léčbu.
Těžko říct,jestli Tvůj stav vyžaduje léky.
Nevím o co jde.
Ale na AD bych se nespoléhala, že něco vyřeší, zvláště jestli máš pocit, že je nepotřebuješ.
Ostatně, rozhodneš o tom nakonec sama, jestli něco brát budeš nebo ne.

Reaguji na 7catherine7:
ako sa to u teba vyvýja?

Reaguji na verula:
nijak, som na mrtvom bode, skúsim ísť ešte tento týždeň tej psychologičke, uvidím čo bude. Cítim sa OK, ako kedy, nemám chuť do učenia, teraz sa toho viac nakopilo, no uvidím, nejak strácam chuť to vôbec riešiť, mám pocit, že aj tak mi to nepomôže

7catherine7[/reaguji]
daj sama sebe šancu, ak sa ti to nebude pozdávať jednoducho zmeníš doktorku
ani ja som nemala vždy chuť do učenia, to je bežné... ale skúškové je o chviľku tu, preto sa vzchop, premôž sa ....
držim palce zvládneš to

Reaguji na verula:
no tak zápočty dúfam hej, skúšky neviem. Ja viem, nikomu sa nechce učiť, ale mne sa vždy pri učení vynárajú tie veci, čo ma štvú, neviem sa sústrediť, strácam motiváciu k učeniu, no nechcem to tu všetko písať, nejde o obyčajnú lenivosť, ale psychologovi to tiež neviem povedať, nechcem aby si o mne myslela, že čo to riešim, že som divná, no začarovaný kruh

to čo chceš a potrebuješ riešiť je pre teba a tvojho terapeuta prijorita, pozeraj sa na to tak, že je to tvoje sedenie iba tvoje a ona je tam kôli tebe aby ti pomohla, nech už je to pre ňu akokoľvek banálne, uzatvorili ste dohodu (spolupracu) a ona to berie ako závažný problem..

všetci niečo riešime, len nie každý sa s tým vyrovná sám, práve na to tu je psycholog, aby ti pomohol nájsť riešenie.. ale ty sama musíš chcieť, násjť silu to riešiť a aj vyriešiť ..

hovorí sa že : iba to je neriešiteľné, čoho sme sa doredu vzdali

Chcem sa sýtať je normálne, ked psycholog hovori o svojej rodine? Lebo tá moja síce o sebe veľa nehovorí, iba na moje konštatovanie že nemám frajera vravela že ani ona nie. Ale minule som robila inteligenčný test a psychologičke volali ľudia a jedna kamarátka chcela dohodnúť sedenie pre muža a potom sa začali rozprávať o svojich problémoch a nakoniec som o nej vedela všetko, že ju nechal frajer, že začal chodiť s jej kamarátkou, no proste neviem či je to normálne klient by asi nemal vedieť o osobných veciach psychológa, ale asi mala čas keď som robila test tak sa vykecávala s kamarátkou, potom to zložila a spýtala sa ma že čo si myslím o chlapoch a tak. Tak neviem ked človek chodí k psychológovi, tak ked vám niečo povie o sebe, napríklad že vám dáva príklad, že aj ona sa niekedy tak cítila, pomaly sa učila, tak to rozvádzate ďalej, aby vám to viac vysvetlila alebo nechcete sa viac pýtať na veci z jej súkromia? Lebo predsalen to nie je váš kamarát, iba psycholog a vy klient, nie je to rovnaky vzťah ako ked hovorite s kamaratom...

zvláštne, nemala by (ale nie je to povinnost) rozoberat svoje rodinne problemy, ale predpokladam, ze to nie je privatny psycholog ze?´
posielam ti spravu

Reaguji na verula:
ďakujem za správu. No fakt neviem, či je to správne, možno sa mi tým snaží pomôcť, dávať príklady, tiež raz spomínal jedného klienta, ktorý mal podobné problémy ako ja a že ako to vyriešili, povedala to stručne v krátkosti, ja som sa už ďalek nepýtala, predsalen veci, ktoré tam človek hovorí by sa nemali vynášať dalej,aj ked niektorí psychologovia mozno riešia klienta tak, že sa porozprávajú s rodinou, aby zistili pohľad z inej strany. Ale na druhej strane je to možno dobré, že psycholog dáva príklady a nehovorí iba frázy, ktoré nič neznamenajú, či? Ten rozhovor s tou jej kamarátkou to bolo fakt nevhodné, aj ked mala čas, tak si to mohla vybaviť cez prestávku tie súkromné veci.

No ona je klinický psycholog, navyše detský, čo som nevedela, minule mi to medzi rečou povedala, napríkladmanžel tej známej, čo jej volala, má problémy s alkoholom a ona povedala, že na neho si netrúfa, že je príliš mäkká, skôr tam chodia deti, tak neviem. Je rozdielny prístup u detských psychologov ako pre dospelých? Volala som predtým jednej psychlogičke a tá ma odmietla s tým, že je detská, tak neviem či je to normálny postup

no neveim, sama sa musiš rozhodnúť, nechcem ťa ovplyvňovať...

suhlasim s tebou, pred klientom sa sukromie nesmie rozoberat..
no zvláštne