Krehký život

Michelka12
Neboj se, řasy dorostou a budou ještě kvalitnější! Akné se vyléčí a pak se zvládne vylepšení jizev. Jenom to holt chce čas a trpělivost. Když na tebe padne smutek, řekni si, že spousta lidí bojuje s mnohem horšími problémy a nemocemi, proti kterým je tohle úplná prkotina. Ber to jako přechodnou záležitost, kterou šikovná dívka tvého formátu zvládne jako nic !

ďakujem Mária. ja som o tom na internete nenašla vôbec nič, aj keď som zadala do googlu, tak len pár skúsenosti. ale si ma potešila, aj keď by to malo trvať rok. dúfam, že aj obočie sa spamätá.
karamelka
tiež ti ďakujem. ja už potrebujem chlácholiť ako malé deco. ale stačí mi to potom na dlhšie obdobie. keď ja tu doma nechcem nikoho zaťažovať.

No a mám pokračovať v užívaní toho Roaccutanu, či ho radšej vysadiť alebo radšej vydržať.

Maria
Inak Mária prosím ťa kdesi našla také info, to som ja naozaj už taká neschopáčka?

kedysi som si myslela, že áno. dnes som presvedčená o tom, že zlé veci si privoláme sami. nechtiac a nevedomky.

Dala som do googlu Roaccutane hairloss, poprípade Roaccutane eyelashes a tak podobne.
Kedysi som natrafila na rozsiahle diskusné fórum o Roaccutane, tam sa preberalo kde- čo.
M.

Neverím. Sami si privoláme holocaust? A to je ešte plynová komora celkom hygienická.
Neverím. Človek je šelma a Pánboh neexistuje, alebo ak áno, je úplne ľahostajný.
M.

je to na dlhú diskusiu. v Boha verím, ale s týmto mojím presvedčením - že všetko si provoláme a pritiahneme sami - moja viera súvisí minimálne. prekonala som v živote viacero zdravotných problémov a dnes viem presne povedať, čo ma k nim doviedlo.

To je bohužel fakt...
Každý z nás s něčím bojuje, taky mám akné, nelíbí se mi moje vlasy, nos, stehna... Ale od té doby, co mé nejlepší kamarádce zemřel tříletý syn a já jsem s ní tu tragédii prožívala a prožívám v "přímém přenosu", už to tolik neřeším. Akné, vlasy, bla bla bla, to všechno se dá změnit. Když vám osud vezme dítě, to se změnit nedá. Ona přese všechno bojuje, nezatrpkla a žije dál. Co jiného zbývá. Bojujte taky!

Mňa by zaujímalo, čo tí zdraví dlhovekí. Ako to spravili, že na seba nič neprivolali? Nemáš recept?
M.

Xella
Xella ja som nezatrpkla. Ale ked ti lekar urobí na tvári vyše 20 jaziev, ktoré bolia a jeden derm. hovoril o malých keloidoch, čo hádam nie, iný si nebol istý,tak človeku to nie je jedno. tri roky som nebola na slnku, akonáhle vybehnem, celé mi to napuchne a zčervenie. akné a iné veci, dá sa to prežiť. ale tu ide o to, že s tým človekom to ani nehlo a zodpovednosť nulová a pritom urobil neuveriteľnú chybu. už predtým som prežila dosť veľké zdrav. problémy, ale toto na psychike nepridá. jednoducho už som potrebovala kľud. slnko mi aspoň vždy dodalo energiu. niektorí lekári sú fušéri a to, čo sa deje aj v mokom okolí je smutné.
hallie
Niektoré veci neopvlyvníš. Neviem, či si môj kamoš privolal sám, aby ho zrazilo auto. To má asi zato, že sa venoval deťom s autizmom.
Maria
vidíš aj ja som zadávala eyelashes a nejako som to asi prehliadla.

No a na záver napíšem toľko, že nedá sa povedať, čo má koho trápiť, každého človeka niečo trápi. Veď sme len ľudia. Tak ma to naštvalo a nato snáď právo mám.

No mňa zaujíma, prečo napr. takí arogantní ľudia sa majú ako sa majú. Kradnú, bijú, majú všetko na háku a sú ok. Keby to tak platilo, mali by mať napr. rakovinu oni. Lebo toľko zloby a negativizmu v nich by im to malo spôsobiť, ak sa nato pozeráme takýmito očami. Lenže tak to nie je. Ale verím, že myšlienky majú čarovnú moc a to z toho hľadiska ako nazeráme na svoj život a na svoje problémy. Ale potom je tu vysvetlenie. Arogantni majú všetko na háku, neovládajú ich emócie a tak si neprivolávajú ani nijaké choroby. Psychika je potvora. A viem, že keby som nemala napr. aj ja takú citlivú povahu ako som mala, že som sa dokázala trápiť až neprimerane pre iného, tak mám dodnes síl na rozdávanie.

pravdepodobne si život nekazili samými negatívnymi myšlienkami, ale snažili sa vidieť pohár poloplný

oki, mala som hrčku v prsníku, mám endometriózu, cysty na vaječníku, mala som opakujúce sa depresie a popri tom imunitu takú, že som niekoľkokrát ročne na ATB. nikomu nič zlé nerobím, venujem sa aktívne charite, som slušne vychovaná, poctivo platím dane a potom pochopila, že nejde o to, ako žiješ navonok. ide o to, ako veci vnímaš vnútorne. a ak sa necháš rozleptať negatívnym myšlienkam, odrazí sa to aj na tvojom tele. veľa vecí v sebe dusíme roky, rozoberáme staré krivdy a nespravodlivosti. a to neškodí tým, ktorí nám ukrivdili, ale len nám prečítaj si knihy od louise hayovej, prípadne aj tajomstvo. ľudia mi môžu hovoriť, že sú to len psycho bláboly, ale mne sa žije oveľa lepšie, odkedy som tým veciam v nich uverila nebudem sa sťažovať na život, na to, čo je v ňom zlé a čo mi vzal. je oveľa príjemnejšie byť vďačná za to, čo mi dal. a predstav si - zrazu prichádza toho dobrého čoraz viac.

áno s tým suhlasím, viď príspevok vyššie
"A viem, že keby som nemala napr. aj ja takú citlivú povahu ako som mala, že som sa dokázala trápiť až neprimerane pre iného, tak mám dodnes síl na rozdávanie."
aj mne to tam všetko začalo. nevedela som zvládnuť podzrazy iných,lenže to by bolelo každého. kedysi mi kamošky závideli a ja som mala z toho normálne depky, niekedy som nemohla ani zaspať. bola som ešte mladá a hlúpa. nechápala som ako škodím sama sebe a pritom až dnes som pochopila, že išlo o závisť. pravda je, že keby som sa nato vybodla a inak sa s tým vnútorne popasovala, neschytám odpornú chorobu. tiež pád imnunity a postupne zápaly žalúdka, bolesti hlavy a ďalšie nejdem ani písať.
Lois Hayovu dobre poznám. Aj veľa iných kníh. Tiež vynikajúca kniha od Barbary de Angelis Ako sa mi to mohlo stať, stojí zato!!
Len niekedy je ťažké sa vyrovnať s tým, že ťa niekto druhý dokašle a ty buď v poho. No neviem, či to je možné hneď a zaraz. Jasné jeho to nezaujíma, jemu je dobre, ale to čo spôsobil druhému, s tým čo.
Život je celkovo veľmi komplikovaný proces. Niekedy sa jednoducho nedá ustrážiť si svoj vlastný vnútorný svet.

hej, keby som ja mala rada svoje telo, nemala by som hrčku. keby som odpustila včas exovi, že sme mali ťažký rozchod, neskončila by som v nemocnici na gynde... naučila som sa to neskôr, ako som mohla, ale naučila som sa to strašne dúfam, že mi tento stav mysle vydrží, žije sa mi s ním lepšie

vďaka za tip, keď prelúskam všetky louise, pozriem na to

hej, ale to zase už beriem ako prirodzenú selekciu priateľov, známych, lások. vždy to bolí, každý si to potrebuje odtrpieť, nedá sa to hádzať za hlavu, ale podstatné je vedieť, že všetko prejde. ľudská pamäť má úžasnú vlastnosť - keď ju necháme, všetko postupne stlmí, obrúsi a prípadne aj nechá zapadnúť prachom.

to je pravda. ale ja sa snažím si ten vnútorný svet urobiť akýsi harmonickejší... a život krajší veď v tejto podobe, s týmito okolnosťami a príležitosťami tu už nikdy znova nebudem